Zaujme tvarom, farbami i svetlom

Rozhovor s architektom Martinom Drahovským - Nákupné centrum Optima Košice

Nová Optima by mala pôsobiť monumentálne i ľudsky zároveň, hovorí architekt Martin Drahovský

Zaujme tvarom, farbami i svetlom
Naše najväčšie nákupné centrum na východ od Bratislavy, košická Optima, otvorí o pár dní svoje brány v rozšírenej podobe. Medzi ľuďmi stojacimi v pozadí projektu figuruje Martin Drahovský (57), jeden z najvýznamnejších košických architektov súčasnosti. Dáva nahliadnuť do histórie vzniku Optimy, ako aj do tajov modernej architektúry. Zároveň vás pozýva na návštevu do jednej z moderných dominánt metropoly východu.

Pán Drahovský, Optima je tu už šesť a pol roka. Aký je v súčasnosti váš „retropohľad“ späť?
V čase vzniku to bolo druhé obchodné centrum v Košiciach a prvé situované v tak špecifickej a významnej prístupovej polohe do mesta. Tomu zodpovedalo aj riešenie pražskej architektonickej kancelárie Aukett. Na tú dobu bolo v porovnaní s inými podobnými strediskami obzvlášť príjemné. Exteriérovo vytváralo veľmi dobrý vizuálny dojem pri vstupe z Rožňavy a z letiska. V interiéri, v nenásilnom kruhu obchodných prevádzok, návštevník ani necítil, že niekde zahýba. Problémy boli trošku v dopravnom napojení, čo rieši ďalšia etapa. Celkove Optima predstavuje optimálne východisko pre obchodné centrum pri vstupe do mesta.

Čo vám tento projekt dal?
Som architektom Optimy, nie však tvorcom samotného koncept dizajnu. Ten je dielom pána architekta Paula Ayrea, Angličana s ateliérom v Poľsku. On navrhol systém napojenia Optimy 1 na Optimu 2 a aj komunikačný systém, kde sa z interiérového okruhu po prechode monumentálnym priestorom malo prejsť do exteriéru a z exteriéru mali byť napojené veľké obchodné jednotky. V priebehu prác, vzhľadom na ekonomickú situáciu a na požiadavky nájomcov, došlo k úplnej premene vnútornej kompozície, ako i koncept dizajnu vyše polovice Optimy.

Bolo to kvôli praktickosti?
Pôvodný koncept dizajn hovoril o iných veľkostiach. Počas práce na projekte prišiel developer s tým, že usporiadanie treba zmeniť, vytvoriť vnútornú uličku, ktorá bude prepájať všetky obchodné jednotky. To, čo naštartovala Optima 1, sa kolegovi Ayreovi podarilo posunúť ďalej - a my sme následne koncept rozvíjali. Vnútorná pasáž je už v prvej Optime mäkká, vlastne kontinuálna elipsa. Premieta sa jednak do monumentálneho priestoru napojenia medzi „jednotkou“ a „dvojkou“ a jednak do vnútornej pasáže Optimy 2. Pri redizajne sme naviazali na životaschopnosť výzoru pôvodnej Opimy a pre obe časti sme pokračovali vo vstupoch cez modré signálne veže  Za asi najväčší prelom v oblasti obchodných centier však považujem mestský charakter novej Optimy, ktorý vytvára najmä veľká presklená fasáda. Ponúka príjemný výhľad na juh, smerom na letisko a zeleň. Ľudia sa tak nemusia cítiť pri nakupovaní stiesnene, môžu sa uvoľniť z klaustrofobickej polohy.

Postupné rozšírenie

Boli Optima 1 a Optima 2 od začiatku projektované spoločne?
Najprv tu bola Optima 1. Potom, asi v roku 2006, vznikol návrh pokračovania.  „Dvojka“ nadväzuje na svoju predchodkyňu a rozvíja jej koncept do omnoho väčšej, bohatšej, silnejšej podoby. Na tú zasa funkčne nadväzuje obchodný dom Kika, ktorý uzatvára daný priestor.

Ako teda vznikala rozšírená Optima?
Na jar roku 2007 sa celá konštrukcia prepracovala do definitívnej podoby. Centrálna pasáž Optimy 2 je monumentálna a celkove na kvalitatívne vysokej úrovni. Aj neprajníci by mali uznať, že ide o dominantný objekt. Podstatné je, že nenesie len istú vnútornú známku, ale i ďalšie špeciálne črty. Niektoré jednotky majú napríklad vstup z exteriéru i z interiéru. Kaviarnička či butik tak disponujú dvoma stranami, dvoma fasádami, tvárami, čo je výborné pre letnú prevádzku. Pri objekte sme ďalej umiestnili množstvo zelene, a to aj na parkoviskách. Spolu s developerom sme sa snažili celý projekt „poľudštiť“, zekologizovať. Na jar získa svoju konečnú podobu aj detský kútik, drobné ihrisko.

Vráťme sa celkom na začiatok. Oslovil vás niekto s projektom priamo, či ste sa oň uchádzali v tendri?
Prebehol tender. Developeri si samozrejme overujú schopnosti architektonických kancelárií. Aj my sme predstavili svoje referencie. Spolupráca bola od začiatku korektná. Investor mal dosť jasnú predstavu a  veľmi dobre vedel špecifikovať a pomôcť pri usmerňovaní prác počas realizácie. Viac ráz sa riešenie zdalo príliš časovo a finančne náročné a práve vtedy si za ním vedúci predstavitelia developmentu stáli. Je to cenné o to viac, že nedávno sme boli svedkami posilňovania slovenskej i českej koruny voči euru i doláru - všetky financie prichádzajúce zo zahraničia sa teda akoby scvrkávali. Navyše som veľmi rád, že sa objekt stihol v dominantnej miere zabezpečiť - aj finančne - pred nástupom finančnej krízy. Hoci jej vplyv síce v niektorých interiérových detailoch cítiť a niektoré ozvláštňujúce prvky – fontána a plachtové prekrytie pri vstupoch – sa odložili na neskôr.

Hra priestoru a svetiel

Zákazník by sa mohol v monumentálnosti stratiť, čo ste použili proti tomu?
Také veľké obchodné centrum ako Optima potrebuje monumentálny priestor, aby vás nadchlo, aby bolo identifikovateľné, aby sa nestalo len jedným z množstva podobných. Nedávno sme navštívili Shopping City Süd vo Viedni. Je veľké, ale identita Optimy je jasnejšia, hoci je rozlohou menšia. Tí, ktorí sem prídu, si určite niečo zapamätajú. Aspoň ten centrálny priestor. To je aj pre mňa ako architekta výzva a takisto pre developera. Dúfam, že ľudia tam budú chodiť aj kvôli tomu, že celok bude mať estetickú a priestorovú kvalitu, že sa tam budú dobre cítiť, že ich to i trochu nadchne.

Čo tomu pomáha?
Určite je to prepojenie exteriéru a interiéru, hra so svetlom, určité prvky, ktoré nie sú celkom bežné. Napokon sme umožnili vyznieť aj konštrukciám, aj keď pôvodne navrhnutý podhľad v centrálnom „vajíčku“ by opäť posunul kvalitu priestoru ďalej. Za obrovské plus pokladám vertikálne prepojenie spodného a horného podlažia. Už len tým, že chodíte okolo pasáže a pozeráte sa dole, máte úplne iný pocit. Čo sa týka zjemnenia, vytvárali sme rôzne presvetľovacie pásy, ktoré členia monumentalitu vnútorných shopfrontov tak, aby to nebol fádny priestor, ale aby hral. Celé shopfronty sú dynamické, sklenené. Myslím, že priestor napriek svojej monumentalite nie je banálny.

Ako môže oblúková stena pri portále Optimy pomôcť v dialógu s okolím?

Myslím, že proporcie steny korešpondujú s atribútmi komplexu aj okolia. Navyše ide o plochu a základný nápis – logotyp. Na to, aby sme vytvorili monumentálny nápis objektu, je dôležité mať pod ňou akúsi neutrálnu plochu, ktorá by pomohla logo zvýrazniť. Nie najšťastnejším riešením môže byť sklená fasáda. Aby to fungovalo dobre, písmo by malo korešpondovať zvonku aj zvnútra. Píšeme zľava doprava a keby ste to čítali zvnútra, vidíte to opačne. Na druhej strane takpovediac „lietajúce“ nápisy nad obchodnými strediskami pôsobia tak, akoby ich tam dali dodatočne. Pre nás bolo dôležité, jasné vymedzenie priestoru loga a vzťah k stavbe a okoliu.

Mohlo by sa stať, že Optima niekoho inšpiruje a niečo podobné vymyslí inde?

Keby sa to stalo, bol by som rád. A určite aj kolega Ayre. Prečo nie. Ak to bude dobré, ak sa to tak zažije a bude to inšpirovať, nemám nič proti tomu.

Krajšie predmestie

Patrí obchodné centrum do centra mesta? Ak by sa dovnútra mesta zmestilo obchodné stredisko, boli by ste za?
Na to, aby bola akákoľvek budova v centre, musí sa, ako tomu zvykneme vravieť,  tváriť mestsky. Nielen komunikovať v interiéri, ale aj so svojím okolím. Keď prechádzate stredom ktoréhokoľvek mesta, obchody majú výklady tam, kde ľudia chodia po chodníkoch. Pešie mólo v obchodnom centre je vo svojej podstate chodník vedúci popri výkladoch - to, čo je prevzaté z historických jadier vytvorených storočiami. Keby do stredu mesta malo prísť obchodné centrum, je dôležité, aby malo aktívnu fasádu, aby sa zhováralo s mestom. Je to presne to, čo má Optima, tri butiky so vstupmi z dvoch strán. Keď to obchodné stredisko spĺňa, vtedy má aj právo vstúpiť do mesta. Je tam mnoho ďalších kritérií, najmä z hľadiska jeho objemu a dopravy, aktivít centra.
V meste je už vytvorené určité prostredie, architekt je viac obmedzovaný, ale na druhej strane nepotrebuje už toľko vymýšľať a vyrábať nejaké zaujímavosti, lebo okolité prostredie je tam to najkrajšie. Naopak, keď sme mimo centra mesta, architekt potrebuje vytvoriť aj prostredie, ktoré mú v meste už dotvárajú historické budovy. Teda na jednej strane má na okraji mesta voľnosť, ale aj povinnosť vymyslieť niečo viac. Keby sme tu mali len obyčajnú škatuľu, je to banalita. Ľudia do nej budú samozrejme chodiť, ako chodia do iných nákupných krabíc – kvôli cene.  V tomto prípade je to aj o tvorbe prostredia. Pred centrom i v ňom by malo existovať niečo, čo človeka pozastaví. Snažíme sa vymyslieť niečo priestorové a zároveň niečo príjemné.

Akými „slovami“ sa teda Optima prihovára ľuďom, ktorí k nej prichádzajú? Ako pozýva?
Z exteriérového pohľadu je to farba. Jemná modrá, ktorú ľudia prichádzajúci do Košíc večer alebo ráno, budú vnímať príjemne - horizontalitu projektu a vstupné veže. Je to akoby jedna mestská brána. Košice majú modrú a žltú farbu v mestskej zástave. V interiéri sa im Optima prihovára cez sklenenú fasádu tým, že sa otvára voči divákovi prelínaním priestoru zvnútra i zvonku. Tak pozýva dnu. Keď sa večer pozriete na rozsvietenú Optimu a z parkoviska sa dívate na objekt, máte aj pohľad na fasádu, aj priehľad dovnútra.

 
Anton Oberhauser
november 2008