Batoliví angličtinári

Jazyk zbližuje, hovorí zakladateľka English Learning Centre Košice Silvia Kalapošová

Znie to už ako obohratá platňa. Vyučovanie cudzích jazykov na Slovensku pokrivkáva. A ani hĺbková školská reforma – ak aj nejaká bude - s tým asi veľa neurobí. Kvalifikovaní učitelia odchádzajú kvôli lukratívnejším ponukám. Možno hospodárska kríza by mohla angličtinárov vrátiť do škôl. Ale aj to znie skôr ako sci-fi. Učiteľstvo je poslanie a na tom sa nič nezmení... Ako teda dosiahnuť, aby sa naše deti vedeli dobre dorozumieť?
Realitou dneška je totiž globalizujúci sa svet. Jeho súčasťou sú dvojjazyčné rodiny, kde sa deti prirodzene učia oba jazyky svojich rodičov. Čo však tie ostatné, ktoré prídu na Slovensku do systematického kontaktu s cudzou rečou najskôr až v treťom ročníku základnej školy? Podobné myšlienky vírili hlavou už pred dvoma desaťročiami Košičanke Silvii Kalapošovej. Táto pôvodným povolaním právnička založila v roku 1990 súkromné stredisko vzdelávania v jazyku anglickom – English Learning Center (ELC), pre deti od dvoch do 15 rokov. Čoskoro sa jej podarilo prilákať do Košíc prvých anglických lektorov. No a už roku 1991 mohla vzniknúť prvá anglická škôlka. „Ideálny stav je, keď sa dieťa pohybuje v prostredí, kde sa cudzím jazykom bežne hovorí. A to pokiaľ možno od narodenia,“ prízvukuje autorka projektu, ktorá chcela tento princíp preniesť do praxe.
„Zo začiatku sa to podarilo pre deti od štyroch rokov, neskôr od troch a teraz podchytávame detičky spolu s ich rodičmi v Jazykovej škole batoliat už od dvoch rôčkov. Dokonca uvažujeme o posunutí tejto hranice ešte nižšie.” ELC a košická škôlka sa medzitým presťahovali do väčších priestorov a záujem rodičov o jazykový rozvoj ratolestí v ELC je obrovský.

Košice sú pre nich malé
Vo vízii Silvie Kalapošovej sa odráža aj kúsok lokálpatriotizmu. „Vždy som túžila prispieť k pozdvihnutiu vzdelania najmä východnej časti Slovenska, ktorá nikdy nebude mať také možnosti ako, povedzme, Bratislava.” Doteraz najvýraznejším výsledkom sú štyri anglické kluby batoliat „Mama Oco a Ja” (MumDad & Me Toddlers’ Club) – okrem Košíc aj v Prešove, Rožňave a Spišskej Novej Vsi. V posledne menovanom meste bude od septembra skutočnosťou aj celodenná škôlkarská trieda, prvá mimokošická. Zatiaľ pre deti všetkých troch vekových kategórií, od troch do piatich rokov. „Všetko je pripravené, uvidíme, ako ľudia na Spiši zareagujú. Pokiaľ sa záujem aspoň trochu prbilíži Košiciam, obavy nemáme,” netají optimizmus autorka projektu.
Kluby batoliat vznikli v roku 2004 a spolupráca nabrala medzinárodný rozmer. Podobné bunky existujú v Českej republike, Maďarsku, Nemecku a Taliansku. „Do klubov chodia detičky výlučne s rodičom, prípadne starým rodičom. Podľa záujmu rodičov sa raz alebo viackrát do týždňa približne hodinu oboznamujú s cudzím jazykom. Z toho sa venujú pol hodinu ‚výuke’ a potom nasleduje konzultácia lektorky s rodičmi,” približuje priebeh klubových stretnutí S. Kalapošová

S ideou do Európy
Projekty ELC zaujali aj inštitúcie v Bruseli. V roku 2003 získalo centrum Európsku značku, ktorú udeľuje Európska komisia (EK) a minister školstva SR. Projekt vzdelávania batoliat nedávno vybral direktoriát EK pre vzdelávanie a kultúru medzi 30 najlepších (first-class projects) v rámci jazykového vzdelávania v EÚ.
Spolupráca medzitým pokračuje. Najnovší projekt VELL (Very Early Language Learning / Veľmi skorá výuka jazykov) podporila EÚ v rámci schémy Lifelong Learning Programme. „Projekt VELL sa zameriava na metodiku takpovediac pre ‚pred-predškolský‘ vek. Mala by stanoviť dostatočne vysoký štandard pre klubové aktivity a poskytnúť vodidlo aj pre iné inštitúcie, ktoré sa tejto tematike venujú. U takýchto malých detičiek je nezastupiteľná úloha ich rodičov, preto naša metodika má na zreteli aj ich potreby.“ Prax tiež ukazuje, že o vzdelávaní malých detí sú stále rozšírené nesprávne predstavy. „Ľudia si myslia, že sa to nedá. Navyše, doteraz nebolo k dispozícii dostatočné know-how. Naša metodika by mala vyplniť vákuum. Už je na svete pracovná učebnica pre deti a chystáme vydanie metodickej rukoväte pre učiteľov, príručky pre rodičov, CD a videa,“ približuje autorka projektu.
Ďalšiu medzinárodnú úroveň dostala spolupráca v poslednom období. Metodiku koordinuje odborníčka z Českej republiky a pesničky pripravil americký lektor žijúci v Prahe, Steve A. Hildebrand z Kansasu. Jeho schopnosť zaujať detičky je obdivuhodná, ako však priznáva, je to obojstranné. „Deti vás vždy urobia šťastným.“  V Česku pôsobí už niekoľko rokov a pozná tamojšiu realitu, ktorá sa podobá tej našej. „Veľmi fandím tomuto projektu, úspechom je, že na Spiši sa podarilo presvedčiť úradníkov a presadiť anglickú triedu do štátnej materskej školy,“ dodáva S. Hildebrand.

Hravosť nadovšetko
Ako sa odlišujú metodiky ELC Košice od podobných projektov? „Myslím, že náš prístup je dynamickejší. Máme v metodike viac pohybových aktivít rodičov a detí, viac pesničiek, básničiek, viac výtvarných aktivít. Hodiny nie sú nudné, činnosti sa  striedajú. To všetko je výsledkom množstva konzultácií so psychológmi a metodičkami ešte pred tým, než sme sa do toho celého pustili. Učiteľom a rodičom poskytujeme len určitý návod ako majú postupovať, ale neobmedzujeme ich, ak si chcú aktivity rozšíriť. Nie je dobré obmedzovať ľudí v ich tvorivosti. A učiteľom treba ponechať určitú slobodu vyjadrenia. Snažíme sa tiež viac zohľadňovať potreby detí. Hodina sa môže prispôsobiť ich potrebám, nálade, duševnému stavu. Je na pedagógovi, kedy a ako doplní časť, ktorú na hodine nestihol prebrať podľa plánu.”

Priam nevyhnutným, no o to vítanejším sprestrením sú autentické cudzojazyčné materiály. Počnúc rôznymi originálnymi knihami, hudobnými nahrávkami, cez rozprávky na DVD nosičoch až po didaktické počítačové hry.

Silvia Kalapošová je vďačná všetkým, ktorí jej doteraz pomáhali a naďalej pomáhajú. Medzičasom pribúda bývalých škôlkarov, čo navštevovali škôlku ELC od jej začiatkov, či anglickú družinu. Z niektorých sú už dospelí ľudia. Angličtinu doteraz nezabudli. Práve naopak, pochvaľujú si, že ich práca s jazykom už v útlom detstve dobre naštartovala. „To je tá najväčšia odmena. Pred dvadsiatimi rokmi mi, priznám sa, ani nenapadlo, do akých rozmerov sa myšlienka rozrastie,“  uzatvára riaditeľka.

Anton Oberhauser
február 2009
viac na www.mamatata.sk